V časoch môjho štúdia na VŠMU v osemdesiatych rokoch 20. storočia československé bábkové divadlo prechádzalo procesom „nevídaného tresku“. Na javisku sa objavili herečky a herci s bábkami alebo s rekvizitou, totemom, s maskou, s objektom v rukách (dovtedy boli ukryté*í za paravánom). Vo vtedajšom Československu sa začal veľký prelom v tvorbe bábkového divadla - boli to dozvuky rôznych európskych snažení. Zrušilo sa tradičné zakryté vodenie bábok a živý herec sa stal v scénickom priestore rovnako dôležitým ako bábka, rekvizita, totem, rôzne objekty, slovo, hudba, pohyb, rytmus, neskôr rozličné nové médiá...

Od roku 1989 prešlo bábkové divadlo (nielen) na Slovensku výraznými zmenami. Tie profesor Henryk Jurkowski1 ukryl už v názve svojej knihy Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí. Začali sa s ním spájať prívlastky ako výtvarné divadlo, divadlo predmetov a materiálu, divadlo objektov, syntetické a synergické divadlo a pod. Bábka zmenila postavenie, stala sa jedným z radu iných dôležitých divadelných prostriedkov. Na Slovensku už neexistuje len päť samosprávnych bábkových divadiel (Bratislava, Nitra, Košice, Žilina, Banská Bystrica), ale viacero úspešných nezriaďovaných divadiel, (napr. Divadlo PIKI, Odivo, Nové divadlo, Teatro Tatro a tak ďalej). Repertoár bábkových divadiel sa zmenil a mnohé tvoria pre mladých ľudí a dospelých, čo by bolo predtým nemysliteľné. Novinkou je tiež tvorba pre batoľatá.

Objavilo sa veľa režijných osobností napríklad Ondrej Spišák, Marián Pecko, Andrej Kalinka, Peter Palik, Katarína Aulitisová, Monika Kováčová, Ivan Martinka či Júlia Rázusová. Mnohé osobnosti rozvíjali a rozvíjajú oblasť bábkarskej scénografie, napríklad Eva Farkašová, Hana Cigánová, Ján Zavarský, Pavol Čisárik, Martin Dubravay, Michaela Zajačková a ďalší. V roku 1991 vznikla Katedra bábkarskej tvorby na VŠMU, čo umožnilo rozvoj erudície v oblasti bábkovej tvorby. Upevnila sa pozícia bábkarskej teatrológie (ktorej sa venujú Ida Hledíková, Lenka Dzadíková, Dagmar Inštitorisová a nestor bábkového divadla Vladimír Predmerský). V roku 2016 bolo české a slovenské bábkarstvo zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, v roku 2020 Divadelný ústav vydal Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla. Festival Bábkarská Bystrica sa stal medzinárodným, vznikli festivaly Bábková Žilina, Virvar, Prieniky a mohli by sme pokračovať. Proste, bábkové divadlo je veľmi živým prvkom súčasnej slovenskej divadelnej scény, zaslúži si pozornosť. Žiaľ, stále mu ostáva pozícia mimo centra odborného divadelného a dospelého diváckeho záujmu.



1 Henryk Jurkowski (1927 – 2016) bol jeden z najvýznamnejších znalcov histórie bábkového divadla v Európe, významný poľský divadelný historik a teatrológ. Dlhoročný predseda UNIMA a znalec slovenského bábkového divadla. V rokoch 2004 – 2012 medzinárodný festival Bábkarská Bystrica udeľoval Cenu Henryka Jurkowského za tvorivý počin v oblasti bábkového divadla. 


číslo 3, ročník 19, ISSN 2989-3666