Chcem sa vás opýtať na to, ako ste sa rozhodovali, čo ukážete v Nitre, no ešte predtým sa chcem s vami podeliť o jeden obraz. Kedysi v jednej napätej rodinnej situácii som sa snažila vysvetliť svoje stanovisko tak, že som ho vizualizovala: zobrala som list papiera, na ktorý som nakreslila obrovitánsku dieru. Nenačmárala som mnoho čiar zhora dole a na šírku, ale urobila som to tak, aby bol v strede evidentný obrovský prázdny priestor, na ktorého okrajoch je vidno, že čiary sú prerušené. Seba som nakreslila ako mravčeka, ktorý sa snaží opatrne každú z tých nitôčok znovu spojiť. Je predo mnou ešte veľa práce, popretŕhaný je obrovský priestor. Táto moja snaha vyznieva podľa všetkého tragikomicky. A keď sa začala vojna, zdalo sa mi, že nielen ja, ale aj všetci moji blízki sú zrazu v situácii, kde je diera, ktorá sa stále viac a viac prehlbuje, a je nám jasné, že aj keby sme hneď začali, nedokážeme ju zaplátať. A vôbec – je ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie