Snaha odčítať koncepciu inscenačného tímu a jej zámer je od začiatku trochu náročná úloha. Výber upraveného dramatického textu nabáda na očakávanie súčasného poňatia inscenácie, napriek tomu je na scéne dvojica hlavných hrdiniek odetá do dobových kostýmov a parochní príznačných pre renesančné Anglicko. Historizujúcim kostýmom v jednej chvíli kontruje využitie súčasných rekvizít ako telefóny, laptop či pištoľ, v iných situáciách ich dopĺňajú zrolované zvitky. Na jednej strane inscenácia poukazuje na problémy žien vo vedúcich pozíciách a s mocou v rukách. Ich názory a rozhodnutia sú spochybňované, odmietané a nebrané vážne, ich telá sú objektivizované a ich vládna moc usmerňovaná mužmi. Na strane druhej Mária Stuartová a kráľovná Alžbeta I. popri režijnom dôraze na prítomnosť mužských postáv a spôsobe budovania situácií strácajú vlastný priestor a uniká im šanca vyniknúť ako samostatné, silné ženské charaktery.

Výrazným režijným rozhodnutím Matúša Bachynca bolo spraviť z oboch ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie