Najvýraznejším prvkom scény inscenácie je pingpongový stôl, ktorý slúži nielen na jeho pôvodný účel, ale aj ako vešiak či dvere do izby o tri roky staršieho, izolujúceho sa brata (Kristián Kozmenko). Herci a herečky čiastočne využívajú aj priestor hľadiska. Najdôležitejšími udalosťami, ktoré sa uskutočňujú v bezprostrednej blízkosti publika, sú stretnutia staršieho brata s jehovistkou Biankou (Karin Tužinská). Priblíženie sa k divákom je v rozpore s charakteristikou postavy, ktorá strávila v domácej izolácii takmer tri roky. Na úvod inscenácie sa o dôvodoch jeho vyhýbania sa ľuďom nedozvieme takmer nič; nevieme, či ide o sociálnu úzkosť, dôsledok rozchodu, alebo inú udalosť. Kozmenko, ktorý stvárňuje brata v izolácii, postavu kreuje na jednej strane ako utiahnutého a depresívneho takmer tridsiatnika bez vízie o budúcnosti, na druhej strane prejavuje istý záujem o svet okolo seba (najmä keď mu Marcel zo žartu opisuje ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie