Uršuľa Turčanová

Možnosti umeleckého vzdelávania pre divadelníkov tu určite sú. Poskytuje ich takmer každý väčší divadelný festival v podobe workshopov, masterclassov či prednášok. Tie sa vo väčšej alebo menšej miere objavujú aj na pôde divadiel, kultúrnych organizácií či nezávislých centier a výraznou mierou ich dlhoročne zastrešuje Divadelný ústav. Ten by som označila za najsystematickejšieho iniciátora divadelného vzdelávania, ktoré podporuje prostredníctvom konferencií a prednášok, ale i vydávaním odbornej literatúry a zborníkov. Aj na festivale Nová dráma/New Drama pravidelne prebiehajú edukačné aktivity. Práve Divadelný ústav organizoval aj jedno z mála podujatí zameraných špeciálne na dramaturgiu Nová dramaturgia, nový dramaturg/New Dramaturgy, New Dramaturge. Vzdelávanie však nie je užitočné iba v rámci vlastnej špecializácie. Presahy medzi divadelnými profesiami a presahy medzi odbormi sú neoddeliteľnou súčasťou tvorby a rozmanité podnety treba nachádzať aj v oblastiach na prvý pohľad s divadlom nesúvisiacich. Divadelné postavy, príbehy, univerzá sú rozmanité a zakaždým prinesú poznatky o niečom mimo našich bežných obzorov. Moja najčerstvejšia vzdelávacia skúsenosť je z trojdňového banskoštiavnického sympózia Vlnoplocha Common Space zameraného na imerzné divadlo v Česku a na Slovensku doplneného návštevou inscenácie Monopol. Bonusom sympózia bolo prepojenie rôznych sfér pôsobenia účastníctva – od nezávislej scény cez zriaďovanú, od študentstva po pedagógov, od praktikov po teoretikov. Na malej (vlno)ploche sa tak zrkadlila nielen samotná téma sympózia, ale tiež univerzálna podstata toho, čo znamená byť divadelníkom.

Lukáš Kopas

Situácia v oblasti umeleckého vzdelávania na Slovensku sa v posledných rokoch zreteľne zlepšuje. Najmä vďaka otvorenosti viacerých (prevažne nezriaďovaných) divadiel, festivalov či vysokých škôl vzniká prostredie, v ktorom sú možnosti odborného rastu prístupnejšie. Aj pri tomto pozitívnom vývoji však ostáva dôležité nachádzať impulzy i mimo domáceho kontextu. Som presvedčený, že umelecké dozrievanie si vyžaduje aj konfrontáciu s inonárodnými tvorivými prístupmi. Inšpiratívnym príkladom je pre mňa kontinuálna vzdelávacia činnosť divadelnej spoločnosti SCOT, ktorá každoročne organizuje workshopy Suzukiho hereckej metódy pre medzinárodnú komunitu divadelníkov. Práve stretnutia s odlišným spôsobom tvorivého myslenia – mimo každodennej rutiny, naprieč kultúrnymi rámcami – môžu divadelníčkam a divadelníkom zásadne rozšíriť horizonty.

Max Sobek

Mohol by som vymenovať rôzne inštitúcie či možnosti doplnkového vzdelávania, ale budem sa sústrediť na to, čo je z môjho pohľadu to najpodstatnejšie – na ľudí. V týchto dňoch čítam knihu rozhovorov Mira Dacha s Ľubomírom Vajdičkom Teátermacher. Je to do veľkej miery osobné čítanie, pretože obaja menovaní boli mojimi pedagógmi. Pán profesor Vajdička spomína na ľudí, ktorí ho počas štúdia formovali. Študoval v uvoľnených šesťdesiatych rokoch a v knihe hovorí i o tom, že Roman Polák mu závidel časy jeho štúdií aj ľudí, s ktorými sa stretol. Polák totiž študoval neskôr – počas tvrdej normalizácie.

Ja som VŠMU dokončil v roku 2019. Celé štúdium sme počúvali, aká škoda je, že nás nestihol učiť napríklad docent Jaborník. Keď sa rozprávam s dnešným študentstvom, hovorím im, aká škoda je, že ich nestihla učiť profesorka Šimková. Súčasníci však určite tiež nájdu niekoho, na koho budú spomínať ako na zdroj poznania a inšpirácie. Každá doba má teda svojich významných ľudí, vďaka ktorým je možnosť vzdelávania prítomná pre každého, kto oň má záujem. Myslím si, že akékoľvek štúdium je len východiskovým bodom, od ktorého sa musí človek odraziť a poznatky hľadať všade naokolo. A ony naokolo sú, iba k nim treba byť otvorený a prijímať ich.

Stanislava Vlk Vlčeková

Myslím, že pre tvorcov/umelcov dnes existuje veľmi veľa príležitostí sa vzdelávať v rôznych oblastiach, nasávať a inšpirovať sa, viesť dialóg, konfrontovať sa. Ešte stále máme možnosť cestovať. Čo sa týka podpory, tam to už nie je také ružové. Našťastie máme na Slovensku niekoľko aktívnych občianskych združení a kultúrnych centier aj fungujúcich medzinárodných festivalov, ktoré ponúkajú rôzne možnosti vzdelávania. Ponúkajú workshopy, diskusie, rezidenčné aktivity, medzinárodnú spoluprácu, výskum a súčasne sa usilujú aj o poskytovanie vzdelávacích programov určených širšej verejnosti. Kto má záujem, si to svoje nájde.


číslo 6, ročník 19, ISSN 2989-3666