József Czajlik

režisér

Umelá inteligencia sa v súčasnosti významne infiltruje do divadelnej tvorby a ovplyvňuje rozličné aspekty nášho procesu. Ako režisér som mal príležitosť vidieť, ako AI dokáže generovať texty, navrhovať scénické prvky, či dokonca prispieť k dizajnu zvuku. Tieto technológie nám umožňujú personalizovať zážitky a experimentovať s novými formátmi, čo je pre nás mimoriadne zaujímavé.

Avšak, nielen výhody sú na obzore; AI vyvoláva aj otázky autorstva, identity a etiky. Kto je konečným autorom: umelec alebo stroj? Takéto dilemy priťažujú zložitosti umeleckého procesu a vytvárajú obavy z potenciálneho nahradenia živých umelcov.

V divadle sa zamýšľame nad tým, ako harmonizovať technológiu s ľudskou empatiou a kreativitou. Zatiaľ čo AI môže byť cenným nástrojom, emocionálne prepojenie medzi hercami a divákmi ostáva nevyhnutnou súčasťou inscenácií.

Výhody AI v divadle:

1. Rýchle generovanie nápadov a textov.

2. Nové formy interaktivity a zážitku pre publikum.

3. Efektívnejší výskum a príprava.

Nevýhody AI v divadle:

1. Narušené autorstvo a otázka identity.

2. Riziko nahradenia ľudských umelcov.

3. Závislosť od technológií namiesto kreativity a zručnosti. 


Stanislava Vlk Vlčeková

choreografka, tanečnica a performerka

AI môže pravdepodobne v mnohom zmeniť pracovné postupy a urýchliť tvorivé prípravy v začiatočnej fáze kreatívneho procesu – vo fáze takpovediac za stolom. Vytvoriť choreografiu pomocou AI je však pre mňa nepredstaviteľné, respektíve si to ani nechcem predstavovať. Vytváranie choreografie, pohybu je komplexný postoj k intuitívnemu, podprahovému riešeniu konkrétnej javiskovej situácie. Je to živá artikulácia, ktorá reaguje na vnútornú energiu medzi hercami a publikom. A okrem toho si spôsob práce s telom vyžaduje flexibilitu a často dochádza aj k rozhodnutiu meniť ho v prítomnom okamihu.

Je desivé, akým rýchlym spôsobom sa AI vyvíja. Mám dojem, že technológia sa v tvorivom procese pomaly stáva spolupracovníkom, nie iba nástrojom, a už je aj neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ak sa bude používať zodpovedne, myslím si, že môže posunúť ľudskú kreativitu nezvyčajným spôsobom. Môžu vďaka nej vznikať nové prístupy a formy umeleckých vyjadrení, ktoré sa s technológiami kombinujú. Otázka, ktorú si však kladú všetci vrátane mňa, je otázka autorstva, originality, hodnoty. Pretože existuje aj duševné vlastníctvo. Každý z nás je originál, cítime. Neodmysliteľnou súčasťou ľudskej tvorby sú emócie, telesnosť aj osobný dotyk, cez ktorý cítime a vieme komunikovať. Možno bude v budúcnosti tak veľa diel vytvorených AI, že si budeme vážiť, keď vznikne originálne umelecké dielo, inscenácia či text len v ľudskej hlave. Či to budeme vedieť rozlíšiť, netuším. Ale dúfam, že áno.

 

Max Sobek

divadelný influencer

Pri „ej-áj“ mi hneď napadne „ajáj“... 

Je nesmierne lákavé diskutovať s Molièrovým Arganom o dosahoch konšpiračných teórií počas pandémie na zdravie spoločnosti, opýtať sa na ekologickú krízu Čechovovho Astrova či pohádať sa o feminizme s Ibsenovou Norou. Avšak na to, aby sme dokázali oceniť tieto výdobytky súčasnosti, potrebujeme byť v problematike zorientovaní. Bez základného vzdelania dejín – nielen – divadla a svetovej drámy nedokážeme oceniť to, čo nám AI poskytne. Cítim v tom isté nebezpečenstvo zlenivenia. Stretol som sa s argumentom kalkulačiek, čo som dokonca ešte aj zažil. Za mojich stredoškolských čias prišli nové kalkulačky, ktoré dokázali nakresliť graf, ukázať celý postup výpočtu logaritmu a všetko možné, čomu dodnes nerozumiem. Pedagógovia bojovali proti prístrojom a nedovoľovali ich používať na skúškach. Nemyslím si, že to bolo správne. Využívať tieto funkcie kalkulačiek zvládali len niektorí moji spolužiaci. Tí, ktorí do nich vedeli zadať správne údaje. To sa mňa netýkalo, pretože ak som danej látke nerozumel, nepomohla mi ani kalkulačka s obrázkami.  

Rovnako to vnímam v divadle. Baví ma sledovať, čo dokáže AI pospájať, nájsť údaje – a teda vytvoriť čosi nové. Výsledok však nemožno slepo prijať. S umelou inteligenciou treba „viesť dialóg“ a neskĺznuť len k pritakávaniu. Myslím si, že máme pred sebou úlohu naučiť sa AI využívať, a to nielen v divadle. Ak sa nám to podarí, len tým získame. 

Neobávam sa však, že by pre umelú inteligenciu divadlo prestalo existovať. Prežilo epidémie, vojny, prírodné katastrofy a sály sú stále plné. Živý človek v danom momente pôsobiaci na scéne a dýchajúci rovnaký vzduch ako divák je stále veľmi príťažlivý svojou mágiou tu a teraz. 


Uršuľa Turčanová

dramaturgička

Môže sa umelá inteligencia stať umeleckou? Premeniť sa z „artificial“ na „art“? Touto témou sa zaoberám aj mimo tejto otázky. Utkvela mi totiž niekde prečítaná veta o tom, že kto v 2024 nepochopil benefity AI, v 2025 to už ťažko dobehne.

Ja s mojou dramaturgickou a dramatickou hrdosťou som doteraz ešte ani jeden svoj text nestvorila pomocou AI. Aj tento píšem celkom sama. Je však hrdosť namieste? Ak si pri hľadaní informácií pomáham internetovými stránkami, a nie výpiskami z knižnice, nemôžem si pri hľadaní myšlienok pomáhať umelou inteligenciou? Kde však potom budem končiť JA a kde sa bude začínať AI? Kto určí hranicu? Alebo sa koncept autorstva začne stierať?

Zaujal ma jeden z vybojovaných ústupkov štrajku v Hollywoode v roku 2023. Štúdiá nemôžu najbližšie tri roky používať scenáre tvorené umelou inteligenciou. Scenáristi ju však môžu používať na uľahčenie svojej práce. Toto „uľahčenie“ je však zase len masívnym učením AI, ktorá sa učí každým ťuknutím, každou otázkou, každou hľadanou inšpiráciou. My testujeme ju a ona nás. Minuloročná svetová premiéra prvého celovečerného filmu, ktorého kompletný scenár napísala umelá inteligencia, bola po protestoch zrušená. Názov filmu? Príznačný: Posledný scenárista. Aj v divadle sa už vyskytujú presahy AI do tvorby. Zatiaľ v rovine skúmania – pretože divadlo je prstom na tepe doby a skúma to, čím žije spoločnosť. Bude to nosné? Neviem. Shakespeare kedysi napísal, že celý svet je iba javisko. Teraz si do lóže prisadla AI. Díva sa pozorne, veľmi pozorne. Naše ľudské divadlo ju zaujíma. Čaká na šlágvort?



číslo 1, ročník 19, ISSN 2989-3666