článok
rozhovory | 13. 8. 2024 | Lenka Dzadíková
Inštitucionalizovaný spôsob bytia je pre mňa znervózňujúci
zdieľať článok
Etablovaný divadelný, filmový aj rozhlasový herec, tvorca bábok a technológ. Ivan Martinka má v oblasti bábkarskej tvorby vysoké renomé. Širšiemu spektru divákov je známy vďaka postave Adama Šangalu v rovnomennom muzikáli Jozefa Bednárika v Divadle Andreja Bagara v Nitre alebo Uhorčíka vo filme Jánošík – Pravdivá história Agnieszky Holland a Kasie Adamik, ale napríklad aj vďaka televíznej relácii pre deti Gombík. Ako herec je v súčasnosti spojený najmä s nezávislými súbormi Ticho a spol., Nové divadlo a Odivo. Ako technológ a výtvarník prijíma aj výzvy zriaďovaných divadiel.
Urobiť s tebou prierezový rozhovor nie je jednoduché zadanie, keďže záber tvojej tvorby je široký. Čo bolo na začiatku tejto rozmanitej umeleckej cesty?
Neviem presne. Od útleho detstva som niečo vyrábal. V piatich rokoch som si vyrobil takú nešikovnú bábku z papiera a už ma to nepustilo. Keď som mal desať, už to boli marionety veľké takmer ako ja sám. Mojou nekonečnou inšpiráciou boli a dodnes sú filmy Jiřího Trnku a najmä Karla Zemana. V detstve som tiež veľa počúval platne Spejbla a Hurvínka – ovládal som ich naspamäť, pri ich napodobňovaní suverénne menil hlasy. Neskôr sa voči takejto tvorbe človek vyhraní, keď pochopí, že čas pokročil, ale na dieťa to malo silný vplyv.
Počas štúdia bábkoherectva som sa chcel zdokonaľovať v hereckom aj v pohybovom prejave. U starších bábkohercov sa mi zdal príliš insitný, chcel som to robiť inak, a vôbec, vyskúšať si svoje limity. Hlavne som mal šťastie na ľudí, ktorí mi dali šancu a angažovali do svojich projektov. ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok
Tvorivý tím
Ivan Martinka
Ivan Martinka (1972) je herec, bábkoherec, režisér i bábkarský výtvarník a technológ. Pracuje v divadle, rozhlase a vo filme. Účinkoval v muzikáloch, televíznych seriáloch i koprodukčnom veľkofilme. Na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU absolvoval štúdium bábkoherectva (1995). Dve sezóny bol členom súboru Štátneho bábkového divadla (dnes Bratislavské bábkové divadlo). V roku 2000 mala premiéru jeho sólová inscenácia Šalom alejchem – mier s vami. V roku 2005 ho Andrej Kalinka prizval k výtvarnej a hereckej spolupráci na svojom oratóriu Noc svetla a deň tmy, ktorým sa otvárala zrekonštruovaná synagóga v meste Šurany. O päť rokov neskôr vytvorili inscenáciu Epos v Bábkovom divadle Žilina. Ich vtedy už viacročná spolupráca vyústila do vzniku zoskupenia Med a prach. Po inscenáciách Bartimejove pašie (2012), Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil (Bratislavské bábkové divadlo, 2012), Domov Eros Viera (2014) a Krása a hnus (2016) sa ich tvorivé cesty rozišli. Ivan Martinka pracuje ako výtvarník, bábkarský technológ, autor bábok do divadelných inscenácií i filmov, napríklad Kukura (Divadlo Aréna a Činoherní klub Praha, 2011), Mojmír II. alebo Súmrak ríše (SND, 2015). Umeleckým šéfom Starého divadla Karola Spišáka v Nitre nebol ani jednu sezónu, no stihol sa tam podieľať na inscenácii Andreja Kalinku Zázraky pre Alicu (2015). Je spätý s nezávislým nitrianskym súborom Nové divadlo. Účinkoval tam v inscenáciách Šimona Spišáka Anna Franková (2016) a Slovensko v obrazoch (2018), Zlodejka kníh (2021), Rojko (2022) a O rastlinách, zvieratách a ľuďoch (2023) a naštudoval tam inscenáciu Pinocchio (2017). Pravidelne účinkuje aj v inscenáciách Roberta Horňáka v divadle Ticho a spol. a s veľkým ohlasom sa stretla multimediálna performancia Svetlonos (2020), ktorú pripravil so zoskupením Odivo.
